Najstaršie známe tetovania sú staré viac ako 5 000 rokov: ľadovcová múmia Ötzi už mala celkovo 61 tetovaní, ktoré vznikli približne v roku 3230 pred n. l., a egyptské múmie z Gebeleinu nesú kožné značky, ktoré sa podľa súčasných výskumov datujú ešte o niečo skôr. Oba nálezy pochádzajú z rôznych častí sveta, bez zjavného vzájomného kontaktu, čo naznačuje, že ľudia rozvinuli tetovanie nezávisle od seba vo viacerých raných kultúrach, namiesto toho, aby sa šírilo z jediného miesta pôvodu. Časová os od najstarších nálezov až po vzory, ktoré si dnes možno nezáväzne vyskúšať, ponúka jasnejší obraz o tom, ako dlho už ľudia komunikujú prostredníctvom obrazov na koži, natrvalo aj dočasne.
Stručne:
- Najstaršie jednoznačne datované tetovanie má ľadovcová múmia Ötzi, približne z roku 3230 pred n. l.; egyptské múmie z Gebeleinu však môžu niesť ešte staršie figurálne motívy z obdobia okolo roku 3400 pred n. l.
- Slovo „tattoo“ pochádza z polynézskeho „tatau“ a do európskych jazykov sa dostalo až v 18. storočí vďaka plavbám kapitána Cooka po Tichom oceáne.
- U Māori je Tā Moko dodnes úzko späté s pôvodom a spoločenským postavením a riadi sa vlastnou technikou a symbolikou, ktoré sa výrazne líšia od iných tetovacích tradícií.
- Dočasné zdobenie tela, ako je henna, je preukázateľne rovnako staré ako trvalé tetovanie a už tisícročia sprevádza oslavy a významné životné udalosti.
Najstaršie známe tetovanie: Ötzi a ľadovcová múmia z Hauslabjochu
Keď v roku 1991 objavili v Ötztalských Alpách približne 5 300 rokov starú ľadovcovú múmiu Ötziho, na jeho koži sa ukázal nezvyčajne rozsiahly vzor: celkovo 61 tetovaní, ktoré sa datujú približne do roku 3230 pred n. l. (zdroj: Ötzi – Wikipedia). Na rozdiel od toho, čo by sme pri zdobení tela možno očakávali, značky sa nenachádzajú na dobre viditeľných miestach, ale najmä na nohách, po oboch stranách spodnej časti chrbtice a tiež v podobe krížového znaku za pravým kolenom a na pravom členku.
Pravdepodobne vznikli vpichovaním kostenou špičkou alebo medeným šidlom, pričom sa do kože dostal pigment na báze sadzí z ohniska. Zvlášť zaujímavé je umiestnenie značiek: mnohé sa nachádzajú na miestach, kde mal Ötzi opotrebované kĺby spôsobené vekom alebo záťažou. Vznikla preto domnienka, že tetovania mohli zmierňovať bolesť, podobne ako raná forma akupunktúry alebo akupresúry, a neplnili iba dekoratívnu funkciu. Ide o vedeckú interpretáciu založenú na nálezoch, nie o potvrdený fakt; definitívna odpoveď na otázku, prečo boli zvolené práve tieto miesta, zatiaľ neexistuje.
Ešte staršie? Múmie z Gebeleinu a najstaršie figurálne tetovania
Ötzi je síce najlepšie preskúmaným raným nálezom, no nemusí byť najstarší. Dve predynastické egyptské múmie z Gebeleinu, vedené v Britskom múzeu pod číslami EA 32751 a EA 32752, nesú tetovania datované približne do roku 3400 pred n. l. (zdroj: Gebelein predynastic mummies – Wikipedia), teda možno o niekoľko storočí skôr, než vznikli Ötziho značky. Motívy sa podarilo odhaliť až po tom, čo infračervené snímky zverejnené v roku 2018 v časopise Journal of Archaeological Science odhalili na medzičasom stmavnutej koži figurálne vzory. Podľa súčasných výskumov patria k najstarším známym obrazovým, teda nie výlučne lineárnym, tetovaniam zachovaným na ľudskej koži; ak budú v budúcnosti opísané staršie nálezy, toto zaradenie sa zmení.
Ötzi a nálezy z Gebeleinu spoločne ukazujú niečo, čo platí pre celé dejiny tetovania: stopy po tetovaniach sa našli na mumifikovaných pozostatkoch z mnohých častí sveta, od Egypta cez oblasti Ázie až po pôvodné kultúry Ameriky (zdroj: Tattoo – Wikipedia). To naznačuje, že táto prax vznikla nezávisle na viacerých miestach, namiesto toho, aby sa rozšírila do sveta z jediného miesta pôvodu.
Odkiaľ pochádza slovo „tattoo“: od „tatau“ ku kapitánovi Cookovi
Samotná prax je veľmi stará, no slovo, ktoré dnes používame, je v porovnaní s ňou pomerne nové. Slovo „tattoo“ pochádza zo samojského, respektíve polynézskeho „tatau“, čo znamená približne „udierať“ alebo „vklepávať“ a pôvodne označovalo tradičnú techniku, ktorou sa farba dostávala do kože (zdroj: Tattoo – Wikipedia). Do západných jazykov sa tento výraz dostal až od roku 1768, prostredníctvom plavieb kapitána Jamesa Cooka po Tichom oceáne: členovia posádky vrátane botanika Josepha Banksa priniesli po návrate do Anglicka toto slovo aj vlastné tetovania.
Znamená to, že dnes celosvetovo používaný výraz je pomerne novou výpožičkou z 18. storočia, zatiaľ čo samotná prax, ako ukazujú predchádzajúce časti, je staršia o tisícročia. Kto sa pýta, prečo boli tetovania v Európe dlho iba okrajovým javom, v tomto časovom odstupe medzi praxou a pomenovaním nájde aspoň časť vysvetlenia.
Viac než ozdoba: Tā Moko a význam tetovaní u Māori
To, aký rozdielny môže byť význam tetovaní v jednotlivých kultúrach, ukazuje Tā Moko, tradičné tetovacie umenie Māori v Aotearoa na Novom Zélande. Tā Moko úzko súvisí s manou, teda vážnosťou a duchovným postavením, ako aj s vlastným rodokmeňom; prijatie moko tradične označovalo prechod z detstva do dospelosti a sprevádzali ho osobitné rituály (zdroj: Tā moko – Wikipedia). Technicky sa Tā Moko výrazne odlišuje od ostatných tetovacích tradícií opísaných v tomto článku: koža sa nepichala, ale doslova vyrezávala pomocou uhi, dlát vyrobených okrem iného z kostí albatrosa, vďaka čomu mala ryhovaný, nie hladký povrch.
Aj umiestnenie sa tradične riadilo jasnými pravidlami podľa pohlavia: muži nosili moko najčastejšie na tvári, zadku a stehnách, ženy predovšetkým na perách a brade. Tā Moko je tak príkladom toho, že tetovania v niektorých kultúrach zviditeľňujú identitu, pôvod a spoločenské postavenie, namiesto toho, aby slúžili iba ako ozdoba. Tento kontext si zaslúži rešpekt a nemal by sa zredukovať na zameniteľný vzor. Ak vás zaujíma aj náboženský pohľad na tetovania, napríklad v islame, podrobnejšie vysvetlenie nájdete v našom článku o tom, ako islamskí učenci posudzujú tetovania.
Vždy aj dočasne: henna a iné dočasné zdobenie tela
Tetovania nie sú jediným spôsobom, ktorým si ľudia už tisícročia vytvárajú obrazy na koži. Henna sa už od staroveku používa v Egypte, na Blízkom východe a na indickom subkontinente na dočasné farbenie kože, vlasov a nechtov; nástenné maľby z obdobia približne 1680 pred n. l. už zobrazujú takto zafarbené ruky (zdroj: Henna – Wikipedia). Henna dodnes tradične sprevádza významné životné udalosti, ako sú svadby, aj sviatky, napríklad Íd alebo Dívalí.
Na rozdiel od tetovania henna časom sama zmizne: farba zvyčajne vybledne v priebehu jedného až troch týždňov v dôsledku prirodzenej obnovy pokožky. Práve v tom spočíva dôležitý aspekt dejín zdobenia tela: ľudia si vždy vyberali medzi trvalým a dočasným zdobením podľa toho, čo si daná príležitosť vyžadovala. Nejde o voľbu „buď, alebo“, ktorá by vznikla až s modernými výrobkami. Ak chcete hennu priamo porovnať s modernými dočasnými tetovaniami, rozdiely podrobne vysvetľujeme v našom porovnaní dočasných tetovaní a henny.
Od rituálu k skúšaniu: nalepovacie tetovania a semipermanentné vzory dnes
Dlhá cesta od maľovania na telo cez hennu až po trvalé tetovania ukazuje predovšetkým jedno: v dejinách vždy existoval priestor medzi „ničím“ a „navždy“. Dnešné nalepovacie tetovania a semipermanentné vzory vypĺňajú práve tento priestor, no majú jasne vymedzený účel: umožňujú zistiť, ako konkrétny motív, veľkosť alebo umiestnenie vyzerajú na vlastnej koži, ešte predtým, než sa človek vôbec rozhodne. To, čím sa semipermanentné tetovania technicky líšia od klasických nalepovacích tetovaní, podrobne vysvetľujeme v našom sprievodcovi semipermanentnými tetovaniami.
Dôležité je pritom pamätať na hranice, ktoré vyplývajú zo samotnej histórie: dočasný alebo semipermanentný vzor ukazuje iba motív, veľkosť a umiestnenie. Nepovie nič o tom, ako bolí trvalé tetovanie, ako sa hojí ani ako bude presne vyzerať po rokoch; na to by bolo potrebné skutočné, trvalé tetovanie. Kto sa, podobne ako ľudia pred tisícročiami, zaujíma o symbol s osobným významom, nájde v aktuálnej kolekcii napríklad ochranný a duchovný motív alebo kompas. Sú to príklady toho, ako si dnes možno nezáväzne vyskúšať obrazovú symboliku s hlbším významom.
Ak po tomto výlete do histórie uvažujete o svojom prvom trvalom tetovaní, oplatí sa najskôr pozrieť do nášho sprievodcu prvým tetovaním, ktorý vám pomôže s výberom motívu a umiestnenia. A ak pri zostavovaní celej súpravy premýšľate, prečo niektorí ľudia prisahajú na nepárny počet motívov, vysvetlenie nájdete v našom článku o poverách spojených s nepárnym počtom tetovaní.
Záver: cesta od Ötziho po nalepovacie tetovanie
Od Ötziho 61 značiek cez figurálne motívy múmií z Gebeleinu a polynézsky pôvod slova až po Tā Moko a hennu sa tiahne súvislá línia: ľudia už viac ako 5 000 rokov využívajú svoju kožu na zviditeľnenie významu, spolupatričnosti alebo dôležitého životného okamihu, natrvalo aj dočasne. Možnosť najskôr nezáväzne vyskúšať vzor v kolekcii dočasných tetovaní preto nie je odklonom od tejto histórie, ale jej najnovšou kapitolou.
