Vikingské tetovanie sa takmer vždy spája s niekoľkými konkrétnymi motívmi: Thorovým kladivom (Mjölnir), Valknutom, Vegvísir, Odinovými havranmi alebo runovým nápisom. Každý rozpráva iný príbeh a nie všetky pochádzajú zo samotnej vikingskej éry. Vegvísir sa napríklad neobjavuje v žiadnom prameni staršom ako 19. storočie, hoci sa často predstavuje ako starobylý severský kompas. Keď si pred výberom zistíte, odkiaľ každý symbol skutočne pochádza, môžete sa vyhnúť dvom častým sklamaniam: nosiť motív predávaný ako vikingský, hoci vznikol až neskôr, a nechať si vyryť runový nápis, ktorého prepis písmeno po písmene nedáva nič čitateľné.
- Mjölnir je archeologicky najlepšie doložený vikingský motív: v severnej Európe sa našlo približne tisíc príveskov v tvare kladiva.
- Valknut sa skutočne objavuje na vikingských kameňoch a pohrebných predmetoch, jeho súčasné pomenovanie je však moderné; nevieme, ako sa označoval vtedajším názvom.
- Hoci sa Vegvísir často označuje ako „vikingský kompas“, v skutočnosti pochádza z islandského rukopisu z 19. storočia, teda z obdobia niekoľko storočí po vikingskej ére.
- Runový nápis sa nedá preložiť z francúzštiny písmeno po písmene: runy zapisujú zvuky, nie pravopis, preto je lepšie vychádzať z už ustáleného motívu než z vlastnej vety.
Mjölnir, Thorovo kladivo
Thorovo kladivo je vikingský symbol, ktorý sa najčastejšie nachádza pri archeologických vykopávkach, a preto predstavuje pevne doložený motív, nie iba obrázok zo seriálu. V Škandinávii, Anglicku, na severe Nemecka, v pobaltských krajinách a v Rusku sa našlo približne tisíc príveskov v tvare kladiva (zdroj: Mjölnir, Wikipédia). Táto početnosť veľa vypovedá o jeho mieste v každodennom živote a vyvracia predstavu, že išlo výlučne o bojovú zbraň.
Prívesok slúžil aj ako náboženský symbol a talizman pre šťastie, najmä pri svadbách, a jeho popularita rástla v čase, keď sa v tých istých oblastiach šírili prívesky v tvare kresťanského kríža (zdroj: Mjölnir, Wikipédia). Dnes si ho ľudia dávajú vytetovať s rovnakým dvojitým významom ochrany a spolupatričnosti, nie ako doslovné vyhlásenie bojovnosti. Ak chcete tento symbol zasadiť do širšieho kontextu legendárnych postáv, ktorým sa venuje Inklabs, článok o tetovaniach s fantasy a mytologickými motívmi predstavuje aj ďalšie námety zo starých príbehov, severských aj iných.
Valknut, uzol padlých bojovníkov
Valknut spoznáte podľa troch prepletených trojuholníkov. Nachádza sa na viacerých archeologických nálezoch datovaných do vikingskej éry: na kameni Stora Hammars I, kameni Tängelgårda na ostrove Gotland, pohrebnom vybavení z lode v hrobe v Osebergu a anglosaskom prsteni nájdenom v rieke Nene (zdroj: Valknut, Wikipédia). Tieto nálezy, často spojené s pohrebmi, sa najčastejšie dávajú do súvislosti s Odinom a osudom bojovníkov padlých v boji: všeobecne prijímaný výklad hovorí o padlých bojovníkoch, ktorých si boh vyberá, aby ich prijal.
Pred výberom tohto motívu sa oplatí vedieť jednu vec: „Valknut“ je názov, ktorý mu dali moderní bádatelia, a dodnes nikto nevie, ako sa toto znamenie nazývalo vo vikingskej ére (zdroj: Valknut, Wikipédia). Nič to nemení na archeologickej autenticite symbolu; znamená to iba, že treba pristupovať opatrne ku každému vysvetleniu, ktoré tvrdí, že pozná jeho pôvodný názov alebo presnú funkciu.
Vegvísir: „vikingský kompas“, ktorý nie je vikingský
Vegvísir je zrejme najnesprávnejšie datovaný symbol v dnešnej vikingskej imaginácii. Prvý známy doklad o ňom pochádza z islandského rukopisu Huld, ktorý v roku 1860 zostavil Geir Vigfússon v Akureyri, teda niekoľko storočí po skončení vikingskej éry; nijaký archeologický nález ho nespája s týmto obdobím (zdroj: Vegvísir, Wikipédia). Rukopis ho opisuje ako znamenie, ktoré má jeho nositeľovi pomôcť nikdy nezablúdiť v zlom počasí, a to ani na neznámej ceste (zdroj: Vegvísir, Wikipédia).
To neznamená, že Vegvísir je menej skutočný alebo zaujímavý: je to autentický islandský symbol s vlastnou históriou a ochrannou funkciou. Treba ho len zaradiť do správneho storočia, a nie predstavovať ako artefakt z čias nájazdov a ság. Motív, ktorý sa vám páči pre to, čo dnes predstavuje, je stále dobrou voľbou; problémom je iba označenie „vikingský“, ktoré sa k nemu pripája bez vysvetlenia.
Yggdrasil, Odinovi havrany a vlk
V severskej mytológii sprevádzajú Odina dva havrany, Huginn a Muninn: ich mená znamenajú myšlienku a pamäť. Každý deň ich posiela preletieť svet a oni sa potom vracajú a rozprávajú mu, čo videli (zdroj: Huginn a Muninn, Wikipédia). Tento príbeh veľa vypovedá o samotnom Odinovi: je to boh, ktorý vládne skôr vďaka informáciám, ktoré zhromažďuje, než sile.
Prečo práve tieto zvieratá, a nie obyčajný vlk
V severských príbehoch má vlk nejednoznačnejšie postavenie. Môže predstavovať ostražitosť a divokú silu, no v mytológii vystupuje aj Fenrir, obrovský vlk, o ktorom ságy predpovedajú, že bude hrať ústrednú úlohu v záverečnom chaose Ragnaröku. Pri výbere vlka na vikingské tetovanie sa preto oplatí oprieť o konkrétnu postavu, nie o všeobecný obraz dravca, rovnako ako havran nadobúda iný význam podľa toho, či predstavuje Huginna, Muninna alebo jednoducho vtáka. V ikonografii tieto zvieracie postavy často sprevádzajú Odina a prirodzene sa spájajú s Valknutom alebo Vegvísir v jednej kompozícii.
Runy: ako sa vyhnúť najčastejším chybám
Starší Futhark, používaný od 2. do 8. storočia a pozostávajúci z dvadsiatich štyroch rún, sa neskôr v Škandinávii zjednodušil na mladší Futhark, zatiaľ čo Anglosasi si naopak nezávisle rozšírili vlastnú runovú abecedu (zdroj: Starší Futhark, Wikipédia). Ide o dva odlišné systémy používané v rôznych obdobiach a oblastiach: ich kombinovanie v jednom nápise nemá historickú súvislosť, aj keď výsledok môže vyzerať pekne.
Ďalšie, ešte častejšie úskalie sa týka prekladu. Runy zapisujú zvuky, nie pravopis slova písmeno po písmene: prevod mena alebo francúzskej vety do rún znak po znaku často vytvorí rad symbolov, ktorý v nijakom starom jazyku netvorí skutočné slovo. Preto je lepšie vychádzať z už ustáleného a overeného runového motívu, napríklad z celej runovej abecedy zobrazenej ako dekorácia alebo z tabuľky s viacerými známymi symbolmi, než si dať zostaviť vlastný nápis, ktorého význam nikto nedokáže zaručiť.
Výber kompozície a miesta
Kompozíciu si treba vybrať predovšetkým podľa jej skutočného tvaru. Dlhý runový nápis alebo Vegvísir s ôsmimi ramenami potrebuje rovnú, podlhovastú plochu, aby zostal čitateľný, čo prirodzene smeruje k predlaktiu alebo chrbtu. Valknut či Mjölnir sú kompaktnejšie, a preto sa hodia na menšie miesta, napríklad na zápästie alebo lýtko, bez toho, aby stratili svoje detaily.
Práve dočasná verzia vám umožní všetko si overiť ešte pred konečným rozhodnutím: uvidíte skutočnú veľkosť nápisu na vlastnej koži a na vybranom mieste, namiesto toho, aby ste si ju len predstavovali podľa obrázka. Sprievodca prvým tetovaním podrobne vysvetľuje, ako si krok za krokom vybrať motív a miesto, a článok o tom, prečo si tetovanie vyskúšať pred trvalým vyhotovením, sa venuje výhodám takejto skúšky, ktorá je obzvlášť užitočná pri symbolickej kompozícii, ktorej čitateľnosť závisí od dĺžky.
Pred konečným rozhodnutím o takom symbolickom motíve vám dočasná verzia umožní porovnať skutočnú veľkosť runového nápisu alebo Vegvísir na koži a podľa toho upraviť jeho umiestnenie, ako to umožňujú motívy z kolekcie Dočasné tetovania Viking. Ak vás zaujímajú aj iné kultúrne štýly, tribálne tetovanie a grécke tetovanie sa riadia rovnakým princípom: ide o motívy nabité významom, ktoré treba pred nosením zasadiť do ich skutočného historického kontextu. Ďalšie sprievodcovské články nájdete na blogu Inklabs.
