Vílie tetovanie nesymbolizuje iba jednu vec, pretože samotné slovo „víla“ dnes zastrešuje tri odlišné tradície: malú okrídlenú vílu z rozprávok, ktorá sa spája s ľahkosťou a fantáziou; vílu z gréckej ľudovej tradície, ktorá žije pri prameňoch a v horách a nesie so sebou vážnejšie, „ostrejšie“ príbehy; a nymfu zo starovekej mytológie, od ktorej mena pochádza aj samotné grécke slovo. Pred výberom motívu sa oplatí vedieť, ktorú z týchto troch podôb si naozaj chceš nechať vytetovať na kožu, pretože výber rovnako výrazne ovplyvňuje štýl, kompozíciu aj posolstvo tetovania.
- Okrídlená víla, ktorú dnes vidíš na väčšine návrhov, je pomerne novodobým obrazom, nie pôvodnou ľudovou podobou tejto tradície.
- Víla z gréckej tradície má vlastný, vážnejší folklór s príbehmi, ktoré sa nehodia k sladkému rozprávkovému obrazu.
- Slovo „víla“ pochádza od Nereíd zo starovekej mytológie a dnes sa všeobecnejšie používa pre nymfy, víly a morské panny.
- Práve štýl návrhu – jemné línie, dekoratívny alebo temný ilustratívny štýl – ukazuje divákovi, ktorú z týchto troch podôb máš na mysli.
Rozprávková víla: čo si pod tým zvyčajne predstavujeme
Keď niekto povie jednoducho „víla“ bez ďalšieho vysvetlenia, takmer každému sa vybaví rovnaký obraz: drobná bytosť s jemnými, priesvitnými krídlami, ktorá poletuje medzi kvetmi a drží čarovnú paličku. Tento obraz nemá jediný pôvod; spája prvky keltskej, slovanskej, germánskej a francúzskej ľudovej tradície, ktoré sa časom premiešali a vytvorili spoločnú medzinárodnú predstavu o tom, čo je víla (zdroj: Fairy – Wikipedia).
Staršia ľudová víla predtým, než sa z nej stala milá postavička, ktorú poznáme dnes, zvyčajne nemala krídla; jej schopnosť lietať sa pripisovala mágii, nie nejakej telesnej vlastnosti, a príbehy o nej bývali často temnejšie, s nevyspytateľnými a niekedy nebezpečnými bytosťami, ako v rozprávaniach o podvrhnutých deťoch (zdroj: Fairy – Wikipedia). Drobná, okrídlená a nežne krásna víla, ktorá dnes prevláda v návrhoch, nadobudla svoju súčasnú podobu vo viktoriánskom období, keď sa uprednostňovala drobnejšia a elegantnejšia estetika pred starším, znepokojujúcejším ľudovým obrazom (zdroj: Fairy – Wikipedia).
V tetovaní táto podoba zvyčajne vyjadruje ľahkosť, fantáziu a hravú, nie ťažkopádnu ženskosť. Je to voľba, ktorá dáva zmysel, keď chceš vyjadriť niečo osobné a ľahké, odkaz na vlastnú fantáziu, a nie nevyhnutne spojenie s konkrétnou tradíciou alebo mytológiou. Ak ťa však priťahuje niečo miestnejšie alebo významovo závažnejšie, oplatí sa pred rozhodnutím spoznať aj ďalšie dve podoby.
Víla z gréckej tradície: krása s ostrým zúbkom
Víla z gréckej ľudovej tradície nie je iba prekladom vyššie opísaného obrazu; je to samostatná postava s vlastnými príbehmi. V súčasnom gréckom folklóre sa často spája s vodou, napríklad s riekami a studňami, pričom ten istý výraz označuje aj bytosti, ktoré strašia v horách a lesoch. Opisuje sa so zlatými vlasmi, v bielom alebo ružovom odeve a so závojom či šatkou a hovorí sa, že tancuje na poludnie alebo o polnoci (zdroj: Nereid – Wikipedia). Je to postava, ktorá spája krásu s niečím divokejším a nevyspytateľnejším, čo sa výrazne líši od ozdobnej pôvabnosti okrídlenej rozprávkovej víly.
Prečo nejde len o grécke slovo pre „rozprávkovú vílu“
Jeden z najznámejších príbehov o vílach z tradície sleduje motív, ktorý sa objavuje v mnohých kultúrach: muž ukradne víle závoj alebo šatku, aby ju prinútil zostať s ním a vydať sa zaňho, a ona žije vo svete ľudí, kým predmet znovu nenájde; potom navždy odíde bez jediného obzretia (zdroj: Nereid – Wikipedia). Je to príbeh o kráse, ktorá nikdy nikomu skutočne nepatrí, nie o dobromyseľnej rozprávkovej postavičke, a práve tým sa víla z tradície úplne odlišuje od okrídleného obrazu z predchádzajúcej časti. Tieto konkrétne rozprávania patria k ľudovej tradícii a odovzdávajú sa ako príbehy, nie ako opisy skutočných udalostí, na čo sa oplatí myslieť, ak uvažuješ o návrhu založenom na konkrétnom rozprávaní.
Nymfa z mytológie: tretí, najstarší koreň
Samotné slovo „víla“ má svoj pôvod v slove „Nereida“. V starovekej mytológii boli Nereidy morské nymfy, dcéry morského boha Nerea a oceánidy Dóridy, a zvyčajne sa zobrazovali ako krásne ženy sprevádzajúce Poseidóna (zdroj: Nereid – Wikipedia). Neboli však jediným druhom nýmf: nymfy sa delili podľa prírodného živlu, ku ktorému patrili – Najády sa spájali so sladkou vodou, Dryády a Hamadryády so stromami, Oready s horami a Ókeanovny s oceánom (zdroj: Nymph – Wikipedia).
Postupom času sa v modernej gréčtine používanie slova „víla“ rozšírilo od pomenovania konkrétne Nereíd na všeobecný výraz pre nymfy, víly a morské panny (zdroj: Nereid – Wikipedia). To vysvetľuje, prečo sa tieto tri predstavy v každodennom jazyku tak ľahko zamieňajú; nejde o nevedomosť dnešných hovoriacich, ale o jazykový vývoj trvajúci celé stáročia. Tento jav sa napokon neobmedzuje len na gréčtinu: od stredoveku sa nymfy v ľudových predstavách zamieňajú s vílami aj v iných európskych tradíciách (zdroj: Nymph – Wikipedia).
Ktorá z týchto troch podôb sa hodí na tvoje tetovanie
Výber medzi týmito tromi podobami závisí najmä od toho, čo chceš tetovaním povedať, nie od toho, ktorý obraz sa ti zdá najkrajší. Ak ťa priťahuje pocit ľahkosti, fantázie alebo osobnej slobody, rozprávková okrídlená podoba je úprimnou voľbou a jasne to vyjadruje bez potreby ďalšieho vysvetľovania. Ak ťa spája s gréckou tradíciou nejaký príbeh, ktorý si počul/a v rodine, alebo folklór všeobecne, víla z tradície je najúprimnejšou voľbou a pôsobí vážnejšie a menej ozdobne než okrídlený obraz. Ak chceš vzdať poctu samotnej klasickej mytológii, konkrétnej nymfe alebo téme spojenej s vodou, najlepšie sa hodí podoba nymfy alebo Nereidy a môžeš použiť výrazy ako Najáda, Oreada či Nereida, aby bol tvoj odkaz presnejší.
Návrh, samozrejme, môže kombinovať prvky všetkých troch podôb, ale zmysel to má len vtedy, ak je to zámerné; bez týchto znalostí pôsobí výsledok zvyčajne všeobecne, nie výpovedne. Ak ťa zaujíma širšia kategória fantasy a mytológie – draci, fénixovia, Hydra a ďalšie bájne bytosti – článok o tetovaniach s motívmi fantasy a mytológie sa venuje celej tejto kategórii v širšom rozsahu. Ak ťa zaujímajú ďalšie symboly s viacerými významovými vrstvami, dva ďalšie články z rovnakej série sa venujú významu tetovania lebky a významu tetovania kruhu.
Štýl návrhu: od jemných línií po temnú fantasy
Práve štýl návrhu ukazuje divákovi, ktorú z týchto troch podôb máš na mysli, ešte skôr, než si prečíta akékoľvek vysvetlenie. Jemne líniový (fine line) alebo minimalistický návrh sa hodí k ľahšej, rozprávkovej podobe a dobre funguje pri malých, nenápadných umiestneniach, kde na navodenie pocitu ľahkosti stačí jednoduchý obrys. Zdobnejší návrh s plynulými líniami vo vlasoch, na látke alebo vo vodných a krídlových prvkoch sa viac hodí k povahe víly z tradície, ktorá je „krásna, ale má ostrý zúbok“, pretože náladu príbehu prenášajú práve detaily na látke a vo vode. Temnejší, ilustratívny alebo tieňovaný štýl lepšie vystihuje mytologický odkaz, ktorý chce vyjadriť drámu alebo pocit tajomna namiesto obyčajného pôvabu.
Kompozícia je rovnako dôležitá ako štýl línií: samostatná postava upriamuje pozornosť na samotnú postavu, zatiaľ čo postava spolu s vodou, stromami alebo krídlami jasne ukazuje, na ktorú z troch tradícií odkazuješ. Pred rozhovorom s tatérom sa oplatí rozhodnúť, ktorý z týchto dvoch prvkov – štýl línií alebo kompozícia – je pre tvoj návrh dôležitejší, pretože od toho sa odvíjajú všetky ostatné rozhodnutia.
Vyskúšaj si veľkosť a umiestnenie, kým sa rozhodneš pre niečo trvalé
Ženská, plynulo pôsobiaca mytologická postava vyzerá veľmi odlišne podľa toho, kam ju umiestniš a akú veľkosť zvolíš; na rebrách sa pohybuje spolu s telom inak než na predlaktí alebo ramene a oveľa ľahšie to posúdiš priamo na koži než na referenčnom obrázku na obrazovke. Dočasný alebo semipermanentný návrh ti umožní vidieť kompozíciu a mierku na vlastnom tele skôr, než urobíš akékoľvek trvalé rozhodnutie; nepredpovedá, ako sa tetovanie zahojí, ako časom vybledne ani ako bude napokon vyzerať trvalé tetovanie, iba ti ukáže návrh v skutočnej veľkosti a na správnom mieste.
V kolekcii Fantázia a mytológia už nájdeš dva návrhy, ktoré sú najvhodnejším porovnaním pre ženskú mytologickú postavu s vodnými prvkami, hoci sa neprezentujú ako doslovné vyobrazenie víly: oba zobrazujú morské panny, nie víly, ale spája ich rovnaký princíp kompozície – plynulá postava, vlasy a látka v pohybe, spojenie s vodou – aký by mal aj návrh inšpirovaný vílou z tradície alebo nymfou.
Ak si chceš najprv pozrieť celé spektrum možností a až potom sa rozhodnúť medzi okrídlenou vílou, vílou z tradície alebo nymfou, všeobecný sprievodca tetovaniami pred ich trvalým zhotovením vysvetľuje, čo sa oplatí vedieť predtým, než sa rozhodneš pre niečo trvalé, a sprievodca tvojím prvým tetovaním podrobne opisuje, ako si vybrať motív a miesto. V každom prípade je najbezpečnejšie najprv si ujasniť, ktorý z týchto troch príbehov chceš vyrozprávať, potom zvoliť štýl, ktorý ho podporí, a napokon si výsledok vyskúšať na vlastnom tele v skutočnej veľkosti, než sa zaviažeš k niečomu trvalému.
