Každý, kto hľadá „čo hovorí Biblia o tetovaniach“, takmer vždy narazí na Levitikus 19:28, citovaný ako jasný zákaz. Tento verš skutočne existuje a hovorí o znameniach na koži, no jeho kontext – kód čistoty napísaný pre staroveký židovský národ a namierený proti vtedajším pohrebným zvykom pohanských národov – a skutočnosť, že kresťania ho v priebehu stáročí čítali rôzne, robia odpoveď menej jednoznačnou, než sa na prvý pohľad zdá. Rumunský pravoslávny kňaz verejne píše proti tetovaniam a odvoláva sa práve na tento verš, zatiaľ čo koptskí kresťanskí pútnici v Jeruzaleme si už stáročia dávajú tetovať kríž na zápästie ako vedomé znamenie svojej viery. Na túto tému neexistuje jediný kresťanský názor a nasledujúci text stavia vedľa seba verš, súčasný pastoračný hlas a skutočnú historickú tradíciu, aby si mohol otázku zvážiť sám alebo ju prebrať so svojím kňazom.
- Levitikus 19:28 zakazuje „cuttings...for the dead“ a „print any marks“, no hebrejčina používa dva odlišné výrazy – jeden pre zárezy zo smútku a druhý pre tetovanie – a verš je súčasťou kódu rituálnej čistoty, nie morálneho prikázania, ktoré by Nový zákon jasne zopakoval.
- Otec Marcel Stavara z kostola Icoanei v Bukurešti uverejnil na basilica.ro vlastný text, v ktorom odrádza od tetovaní a cituje Levitikus aj 1. Korinťanom 6:19–20; jeho postoj je osobným pastoračným názorom, nie rozhodnutím synody Rumunskej pravoslávnej cirkvi.
- Koptská rodina Razzouk tetuje kresťanských pútnikov v Jeruzaleme už po generácie. Na pravé zápästie im dáva jednoduchý kríž – táto prax je zdokumentovaná už od 17. storočia, čo dokazuje, že tetovanie nebolo v kresťanstve vždy odmietané.
Čo Levitikus 19:28 skutočne hovorí
V preklade King James znie tento verš takto: „Ye shall not make any cuttings in your flesh for the dead, nor print any marks upon you: I am the LORD.“ Preklad NIV podáva druhú časť priamočiarejšie: „nor put tattoo marks on yourselves“, čo vysvetľuje, prečo sa tento verš objavuje takmer v každej diskusii o tetovaniach a Biblii (zdroj: Levitikus 19:28, porovnanie prekladov – BibleHub).
Pôvodný hebrejský text používa dva odlišné výrazy tam, kde bežný preklad uvádza jedno všeobecné slovo: seret, zárez alebo rez do kože, a qa'aqa', znamenie alebo stopu vtlačenú do kože – teda tetovanie. Tieto dve slová opisujú dva odlišné smútočné zvyky, ktoré sa spomínajú v jednej vete, nie jediný zákaz zopakovaný dvakrát (zdroj: poznámky k hebrejským výrazom, BibleHub).
Verš je súčasťou Levitika 19, kapitoly venovanej kódexu svätosti pre staroveký židovský národ, ktorý zakazuje celý rad pohrebných a kultových zvykov prevzatých od susedných národov – od určitých rituálnych úprav vlasov až po zárezy na počesť mŕtvych. Bezprostredným kontextom je teda odklon od konkrétnych pohanských praktík tej doby, nie samostatné etické prikázanie, ktoré by Nový zákon výslovne zopakoval ako také. Kresťania dnes rôzne vnímajú vzťah medzi starozákonnými kódexmi čistoty a životom vo viere: niektorí ich považujú za prekonané príchodom Krista, iní ich naďalej pokladajú za morálne smerodajné. Tento článok si medzi týmito výkladmi nevyberá – jeho cieľom je položiť vedľa seba verš, súčasný pastoračný hlas a skutočnú historickú tradíciu, aby si mohol o tejto otázke premýšľať jasne, nie dostať hotový verdikt.
Pastoračný pohľad rumunského pravoslávneho kňaza
Otec Marcel Stavara, kňaz v kostole Icoanei v Bukurešti, uverejnil 9. júla 2025 na basilica.ro – spravodajskej agentúre Rumunského patriarchátu – článok, v ktorom odrádza od tetovaní. Svoj postoj opiera o Levitikus 19:28 a 1. Korinťanom 6:19–20, kde sa telo nazýva „chrámom Ducha Svätého“, a pridáva aj argument o pohanskom pôvode tetovania v dávnych časoch (zdroj: „Epidémia tetovaní“, Basilica.ro).
V praxi odporúča tým, ktorí uvažujú o novom tetovaní, aby od tohto nápadu upustili, a tým, ktorí už tetovanie majú, aby o tom hovorili pri spovedi. Dôležité je upresniť, že ide o text jediného kňaza, uverejnený ako jeho vlastný pastoračný názor na cirkevnom spravodajskom webe, nie o rozhodnutie synody ani kánon Rumunskej pravoslávnej cirkvi so všeobecnou platnosťou. Jeho článok obsahuje aj tvrdenia medicínskeho alebo psychologického charakteru o tetovaniach, ktoré tu uvádzame iba ako jeho osobný názor – nie ako nezávisle overené medicínske fakty, pretože takýto status nemajú len preto, že sa objavili v texte uverejnenom na cirkevnom webe.
Kresťanská tradícia tetovania staršia než samotná diskusia: kríž jeruzalemských pútnikov
Koptská rodina Razzouk tetuje kresťanských pútnikov, ktorí prichádzajú do Jeruzalema, už po niekoľko generácií. Ich remeslo možno vystopovať až do 14. storočia v Egypte; koptský kňaz Jersuis Razzouk sa usadil v Jeruzaleme približne v roku 1750 a pokračoval tam v rodinnej tradícii. Klasickým vzorom je jednoduchý kríž vytetovaný na pravom zápästí (zdroj: Razzouk Tattoo – Wikipedia).
Táto prax nie je nová. Európski cestovatelia zo 17. storočia, napríklad Johann Lund a William Lithgow, už vtedy zaznamenali kresťanských pútnikov, ktorí na konci cesty do Svätej zeme dostávali pamätné tetovania – dôkaz, že tento zvyk predchádza dnešnej diskusii o tetovaniach a viere o celé stáročia (zdroj: Razzouk Tattoo – Wikipedia).
Treba si uvedomiť, že ide o tradíciu špecifickú pre koptské kresťanstvo, nie o prax ani schválenie zo strany Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Táto tradícia nerozhoduje otázku položenú na začiatku článku, jasne však ukazuje, že kresťanstvo tetovanie vždy neodmietalo: existuje historická vetva kresťanskej tradície, ktorá ho používa práve ako hrdo nosené znamenie viery, odovzdávané v rodine po stáročia.
Prečo sú argumenty o „tele, na ktorom záleží“ staršie než diskusia o tetovaniach
Po tom, ako cisár Konštantín prijal kresťanstvo, rímske zákonodarstvo výslovne zakázalo vypaľovanie značiek na tvárach odsúdených, pričom možnosť takto ich označovať na iných častiach tela zostala zachovaná. Uvádzaným dôvodom bolo, že ľudská tvár odráža Božiu podobu (zdroj: Constantine the Great and Christianity – Wikipedia).
Tento príklad priamo nesúvisí s dnešnými tetovaniami – hovoríme o treste, ktorý zákon ukladal odsúdeným, nie o osobnej voľbe jednotlivca –, ukazuje však, že predstava, podľa ktorej má telo, a najmä tvár, osobitný duchovný význam, má korene v ranokresťanskom myslení. Je to myšlienková línia, ktorú možno v pozmenenej podobe nájsť aj v dnešných argumentoch za tetovania aj proti nim, hoci žiadny z nich priamo nevyplýva z Konštantínovho zákona.
Čo si teda z toho odniesť?
Tri skutočné východiská, nie jedna hotová odpoveď: verš z Levitika čítaný v pôvodnom kontexte kódexu čistoty, rumunský pravoslávny kňaz, ktorý sa naň verejne odvoláva proti tetovaniam spolu s 1. Korinťanom 6:19–20, a stáročná koptská kresťanská tradícia, ktorá tetuje práve symbol, ktorý iní považujú za zakázaný. Kresťanská tradícia ako celok nemá na túto otázku jednu jasnú odpoveď a tento článok si ju za ňu nemôže vymyslieť.
Ak ťa táto otázka osobne trápi, najvhodnejším krokom je prebrať ju so svojím kňazom alebo spoločenstvom veriacich, pretože ide o pastoračné a osobné rozhodnutie, ktoré môžeš urobiť iba ty spolu s nimi.
Ak si chceš pred rozhodnutím o permanentnom tetovaní len pozrieť, ako vyzerá symbol viery na vlastnej koži, vyskúšanie dočasného vzoru pred permanentnou verziou ti ukáže jeho veľkosť, tvar a umiestnenie na koži. Zostáva to výlučne vizuálnou skúškou: neodpovedá na náboženskú otázku, o ktorej bola reč vyššie, a nenahrádza skutočný rozhovor s tvojím kňazom.
Pre tých, ktorým je blízka biblická symbolika, je k dispozícii aj niekoľko vzorov s náboženskou tematikou vo forme dočasného tetovania:
Ďalšie možnosti nájdeš v kolekcii dočasných tetovaní s náboženskou tematikou alebo, ak chceš vychádzať zo symbolu kríža, v galérii vzorov s krížom a ďalšími náboženskými symbolmi. Všeobecné kroky pri výbere prvého tetovania – vzor, veľkosť, miesto na tele – rozoberá samostatne sprievodca tvojím prvým tetovaním, mimo náboženskej stránky, ktorej sa venuje tento článok. Čo všetko ti dočasné tetovanie môže a nemôže konkrétne ukázať o permanentnej verzii, je zasa téma podrobne vysvetlená v samostatnom článku. Ak sa tvoja otázka týka skôr spoločenského vnímania v Rumunsku než náboženskej stránky, prijatie tetovaní a generačné zmeny sa rozoberajú samostatne.
